Kuklov/Bratislava
18. novembra (TASR) - Patril k výrazne národne orientovaným autorom a
kritikom pomerov v prvej Československej republiky (ČSR). Kriticky a
rozporuplne je vnímané aj jeho pôsobenie v období vojnovej Slovenskej
republiky (1839 - 1945). V roku 1943 sa podieľal na odkrytí hrobov pri
Katyni. Po roku 1945 bol väznený a emigrovať z Československa sa mu
podarilo až na druhý pokus.
Od narodenia Andreja Žarnova, lekára, básnika, predstaviteľa katolíckej moderny, uplynie v nedeľu 19. novembra 120 rokov.
Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík, sa narodil 19. novembra
1903 v Kuklove. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici a Trnave. Po
maturite študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 1931.
V rokoch 1931 – 1940 bol najskôr odborným asistentom, potom docentom a
od roku 1940 univerzitným profesorom v Patologickom ústave vtedajšej
Slovenskej univerzity v Bratislave. Túto funkciu zastával do konca júna
1945.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa v roku 1940
stal aj členom Štátnej rady a v roku 1942 aj šéfom slovenského
zdravotníctva, ktoré bolo vtedy sekciou ministerstva vnútra, tohto
miesta sa v roku 1944 vzdal.
Ako člen vyšetrovacej komisie Medzinárodného Červeného kríža sa v roku
1943 podieľal na odkrytí hrobov pri dedine Katyň ležiacej v Smolenskej
oblasti na západe Ruska. Komisia zistila, že za masovou vraždou vyše
22.000 poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov stála v roku 1940
Stalinova NKVD, čo sa však po skončení druhej svetovej vojny desiatky
rokov oficiálne popieralo. Žarnov, ktorý podal svedectvo o tom, že za
vraždami stojí sovietska moc, usporiadal aj prednášku Pravda o Katynskom
lese a publikoval na túto tému aj niekoľko článkov.
Nielen toto, ale tiež jeho kritický postoj k Slovenskému národnému
povstaniu (SNP) a pôsobenie v štruktúrach vojnového Slovenského štátu,
mu po skončení druhej svetovej vojny prinieslo problémy. V apríli v roku
1945 sa pokúsil emigrovať do Rakúska, ale v júli toho istého roku ho
deportovali a uväznili najprv v Bratislave a neskôr v Leopoldove.
Vo väzbe zotrval až do konca decembra 1947, ktorá mu paradoxne poskytla
ochranu pred sovietskou tajnou službou NKVD. Dňa 14. apríla 1947 bol
podobne ako ostatní členovia jedného z najvyšších ústavných orgánov
vojnovej Slovenskej republiky - Štátnej rady, obžalovaný z
kolaborantstva, postavený pred súd a v novembri 1948 odsúdený, ale na
pomerne mierny trest verejného pokarhania.
Po opustení väzenia pracoval ako obvodný lekár v Trnave do roku 1952,
keď druhý krát, v tomto prípadne úspešne, emigroval zo socialistického
Československa. Najprv žil v Rakúsku, neskôr v Nemecku a v roku 1955 sa
usadil v Spojených štátoch amerických (USA). V rokoch 1955 - 1963
vykonával lekársku prax v Cronswille State Hospital a v rokoch 1963 -
1974 v Harlem Valley Hospital vo Wingdale.
Napriek tomu, že Žarnov bol silne veriaci katolík, sa jeho básnická
tvorba vyznačovala burcujúcim charakterom, za čo si vyslúžil prezývku
"básnik biča". Knižne debutoval zbierkou Stráž pri Morave (1925), v
ktorej sa predviedol ako národne orientovaný autor, a to až do takej
miery, že sa zbierkou zaoberal aj vtedajší československy parlament.
Napokon bol náklad zbierky úradmi zhabaný.
Aj ďalšie zbierky Brázda cez úhory (1929), Hlas krvi (1932) a Štít
(1940) sa niesli v podobnom duchu a odrážali sa v nich vtedajšie
spoločenské problémy a udalosti, na ktoré sa Žarnov pozeral národnou a
katolícko-kresťanskou optikou. Z radu jeho básnických diel sa tematicky
vymyká zbierka Mŕtvy z roku 1941, v ktorej sa snažil vyrovnať so smrťou
svojho sedemročného syna.
V americkom exile sa venoval prekladom Sofokla, Danteho, Oscara Wilda,
alebo veršom Karola Wojtylu - budúceho pápeža Jána Pavla II. Podieľal sa
aj na živote krajanských spolkov a publikoval v krajanských periodikách
ako Slovák v Amerike, Jednota či Slobodné Slovensko. V USA napísal aj
svoju poslednú zbierku Presievač piesku (1978).
Andrej Žarnov zomrel 16. marca 1982 v americkom meste Poughkeepsie.
0